Hry ako experiment

• Šachový „automat“ zostrojil Wolfgang von Kempelen (1734–1804), rodák z Prešporka, pre dvor Márie Terézie r. 1770.
• Kempelen s ním v 80. rokoch cestoval po Európe; v Paríži naň v roku 1783 pozval aj B. Franklina. Po Kempelenovej smrti ho kúpil J. N. Mälzel a ukazoval ho v Európe i v Amerike (podľa tradície hral v roku 1809 aj proti Napoleonovi). Stroj zhorel r. 1854 vo Filadelfii.
• Tajomstvo: vnútri sedel ukrytý šachista. Turek bol ilúzia, no ilúzia, ktorá spustila storočnú debatu o mysliacich strojoch (písal o ňom aj E. A. Poe).

• 1891: pokrová skrinka Sittman & Pitt (New York): päť bubnov s kartami, výhry vyplácal barman.
• ~1895: Liberty Bell Charlesa Feya (San Francisco): prvý automat s automatickou výplatou; datovania kolíšu medzi 1887 a 1899, čo je samo osebe pekný príklad neistoty prameňov.
• Penny arcades od začiatku 20. storočia; divoká história pinballu vrátane zákazu v New Yorku (1942–1976): pinball ako „hazard“.
• Sovietsky blok: od polovice 70. rokov vlastné elektromechanické automaty (Morskoj boj a i.), často kópie západných vzorov.
• S nástupom videohier popularita elektromechanických strojov v 80. rokoch klesá.

Although perhaps of no practical importance, the question is of theoretical interest, and it is hoped that a satisfactory solution of this problem will act as a wedge in attacking other problems of a similar nature and of greater significance.

• Claude Shannon: Programming a Computer for Playing Chess (1950): zakladajúci text počítačového šachu.
• Hra ako „klin“: bezpečné, presne ohraničené prostredie na testovanie výpočtových metód, preto sa dejiny hier a dejiny informatiky nedajú oddeliť.

• Pôvodne skôr technický pojem (8 → 16 → 32 → 64 bitov), dnes skôr ekonomicko-marketingový, vymedzený dátumami uvedenia.
• Neexistuje presná definícia ani ostré deliace čiary: ďalší príklad kategórie, ktorú si vytvoril trh a prevzali historici.
• Zvyčajne sa počíta deväť generácií (9. od r. 2020: PlayStation 5, Xbox Series X/S; v roku 2025 Nintendo Switch 2), a stále menej značiek: z desiatok výrobcov zostali traja.

• Výstavy a atrakcie · mincové automaty · konzoly so zabudovanými hrami.
• Výpisy kódu v časopisoch (type-in listing): hru si čitateľ „kúpil“ tak, že ju sám prepísal: distribúcia bez nosiča.
• Hry na nosičoch: kazety, cartridge, diskety; často predávané ako súčasť hračkárskeho či hardvérového sortimentu.
• Najpredávanejšie tituly éry sa počítali v miliónoch až desiatkach miliónov kusov.

• Divoké 70. roky v USA, „seriózne“ Japonsko: dve podnikateľské kultúry, jeden boom.
• Nové firmy: Atari (1972, Nolan Bushnell, protikorporátny štýl Silicon Valley), Activision (1979, prví nezávislí vývojári hier pre konzolu); staré firmy vstupujú: Magnavox, Mattel, Taito (1953), Namco (1955) a Nintendo, založené už 1889 ako výrobca kariet hanafuda (pekná spojka na blok A).
• Skúmanie možností média: ovládače, vektorová grafika, zvuk.
• Rýchly pokrok, noví investori, úspešné startupy: prvá „zlatá horúčka“ odvetvia.

Zbierame na tabuľu. Ktoré z nich ste naozaj hrali, a na čom?

• Investori videli budúcnosť v domácom hraní, čiastočne právom, no trh prehriali: priveľa konzol, priveľa nekvalitných hier (symbolom E.T.: vývoj trval päť týždňov v lete 1982, na pultoch bol na Vianoce).
• 1983–85: americký trh padá z ~3,2 mld USD na ~100 mil. USD ročne, teda o vyše 90 %.
• Kríza zasiahla hlavne USA; japonský trh a európske domáce počítače pokračovali.
• Atari sa už na vrchol nevrátilo. Hra sa zmenila: z divokej horúčky „seriózny“ biznis s kontrolou kvality.

• Famicom (1983, Japonsko) → NES (1985, USA): návrat konzol cez hračkárske regály a newyorský testovací trh.
• Inštitucionálna odpoveď na krach: licenčný systém, Seal of Quality a lockout čip: kontrola toho, čo na konzolu vôbec smie.
• Super Mario Bros. (1985) definuje domácu plošinovku; Game & Watch (1980) a Game Boy (1989) ovládnu vreckové hranie.
• R.O.B. a svetelná pištoľ Zapper: NES sa v USA (október 1985) predával aj ako súprava Deluxe Set s robotom R.O.B., pištoľou Zapper a hrami Gyromite a Duck Hunt. Obchodníci po krachu videohrám neverili, preto mal najmä robot predstaviť NES ako hračku, nie ako ďalšiu hernú konzolu.
• R.O.B. dostával povely zábleskami obrazovky a podporovali ho len dve hry (Gyromite, Stack-Up). Zapper pri výstrele zachytí svetlo terča na obrazovke; oba fungujú iba s klasickým CRT televízorom.
• Na NES a SNES vyšlo dovedna vyše dvetisíc hier.

• Najprv rubriky v časopisoch o hardvéri a arkádach: hra ako technická kuriozita.
• 1981: prvé čisto herné časopisy: Electronic Games (USA) a Computer and Video Games (UK).
• Vlna pokračuje: Tilt (Francúzsko, 1982), Micromanía (Španielsko, 1985), Pilot-video (Chorvátsko, vtedy Juhoslávia, 1985)…
• Do roku 1990 má herný časopis takmer každá západná krajina. Vzniká profesia herného novinára a s ňou kánon, rebríčky a recenzné skóre.

• Kritika spočiatku výnimočná: Death Race (1976), Custer's Revenge (1982); zlom prichádza s Mortal Kombat (1992).
• 1993: vypočutia v americkom Senáte → 1994: vznik ESRB. Odvetvie si radšej vytvorí vlastný rating, než by ho reguloval štát.
• Marketing: do Atari šoku rodinná zábava, po ňom cielenie na deti, a najmä chlapcov; rodová stopa tohto rozhodnutia je v hrách dodnes.

• Iná politická a ekonomická situácia než na Západe a podobný osud krajín bloku: klony a kópie namiesto oficiálneho dovozu.
• 8-bitové mikropočítače sa vyrábali aj u nás: PMD 85 (Tesla Piešťany, 1985), IQ 151 (ZPA), a najznámejší Didaktik Gama (Skalica, 1987), klon ZX Spectra; originály sa vozili cez Tuzex a z ciest.
• Arkádové automaty sa objavovali na púťach a kolotočoch; súčiastky chýbali, opravárenská improvizácia kvitla.
• Nedostatok informácií → formálne aj neformálne kluby (Svazarm, 602. ZO) ako uzly poznania.

• Čierny trh so zahraničnými hrami; vzhľadom na polohu vysoký dopyt po crackeroch: kopírovanie bolo podmienkou prístupu.
• Polooficiálna distribúcia: katalógy a spravodaje (Mikrobáze, 602. ZO Svazarmu), klubové „copyparty“, inzeráty.
• Režim si domáce počítače veľmi nevšímal: podľa Švelcha hobby nebolo regulované a nepripisoval mu ideologický obsah. Preto mohli koncom 80. rokov vzniknúť aj hry, ktoré si uťahovali z ideológie.
• Domáca tvorba: amatérske hry a textovky, od r. 1985 napríklad textovky Františka Fuku (Fuxoft) s Indianom Jonesom ako adoptovaným hrdinom: Indiana Jones a Chrám zkázy (1985), Indiana Jones 2 (1987), Indiana Jones 3 (1990).

• P.Ř.E.S.T.A.V.B.A. (1988): anonymná textovka „ÚV Software“ (autor Miroslav Fídler): satira režimu, cieľom je vyhodiť do vzduchu Leninovu sochu a záverečná obrazovka zvoláva demonštráciu na 21. august.
• Šatochin (1988, Sybilasoft, Bratislava): major Červenej armády má vo Vietname zneškodniť Ramba. Podľa Švelcha paródia sovietskej propagandy aj amerických akčných filmov; hrdina v hre hynie mnohými ponižujúcimi spôsobmi.
• Dobrodružství Indiana Jonese na Václavském náměstí v Praze dne 16. 1. 1989 (1989): anonymný autor pod pseudonymom Zuzan Znovuzrozený reaguje na násilie Palachovho týždňa: hráč si trauma „prehráva“ z pozície akčného hrdinu. Presný dátum vydania nie je známy.
• Tieto hry sú unikátne historické pramene: dokazujú, že médium unieslo politickú výpoveď skôr, než vznikol trh. Téma pre stanice laboratória S4.

• Hardvérový pokrok: 3D grafika, CD-ROM, zvukové karty.
• Softvérová štandardizácia: Windows, DirectX, internetové protokoly.
• Ustálenie pojmov: žánre, platformy, roly v priemysle.
• Odvážne experimentovanie v rámci média, menej v rámci podnikania; stabilný ekonomický rast.

• Moorov zákon: v roku 1965 Gordon Moore predpovedal, že počet tranzistorov na čipe sa bude každý rok zdvojnásobovať; v roku 1975 interval predĺžil na dva roky. Toto tempo diktovalo aj herný dizajn.
• Míľniky: Intel 80486 (1989) · Pentium (1993) · AMD Athlon (1999): gigahertzové preteky · Athlon 64 X2 (2005): dvojjadrá do domácností.
• Zlom mimo PC: iPhone (2007): výkonný počítač vo vrecku · Intel Core i7 (2008).
• Dôsledok pre hry: každé dva-tri roky nová trieda zážitkov a nový tlak na štúdiá držať krok.

• Grafika: Hercules (1982) · VGA (1987) · 3dfx Voodoo (1996): 3D akcelerácia · GeForce 256 (1999): „prvé GPU“.
• Zvuk: AdLib (1987) · Sound Blaster (1989): štandard, ktorý hrám dal hlas.
• Nosiče: kazety → cartridge → diskety → CD/DVD/Blu-ray → flash; každý nosič mení dizajn hier (kapacita = filmčeky, dabing, otvorené svety).
• Platformové štúdiá: technické vlastnosti stroja spoluutvárajú estetiku (Montfort & Bogost).

• 1990–92: Windows 3.0 a 3.1: grafické rozhranie pre masy (a s ním Solitaire a Minesweeper).
• 1991: WWW sprístupnený verejnosti: základ budúcej distribúcie aj komunít.
• 1993: štandard MP3 · 1995: Windows 95 + DirectX: jednotné API robí z PC hernú platformu.
• ~1994–96: motion capture vstupuje do hier (Virtua Fighter 2) · 1996: Flash, budúca platforma webových hier.

• Rozšírenie mobilných telefónov a zrýchlenie internetu: hráčom sa stáva každý, kto má vrecko.
• Nové distribučné modely (free-to-play, mikrotransakcie) a kanály (digitálne obchody).
• Nové informačné kanály: weby, fóra, neskôr video. Koniec monopolu tlačených časopisov.
• Prudký rast herného trhu (podrobne v bloku C).

• Začiatok 90. rokov: globálne tržby rádovo ~10 mld USD ročne (odhady sa líšia podľa metodiky).
• 1995: prvý ročník veľtrhu E3 (Electronic Entertainment Expo): odvetvie dostáva vlastnú výkladnú skriňu.
• Podľa bežne citovaných odhadov tržby hier v nultých rokoch prekonávajú kino-boxoffice; 2011: Minecraft, fenomén mimo veľkých vydavateľstiev.
• Polovica 2010s: vlna búrz a IPO mobilných gigantov (King 2014, Rovio 2017) · 2017: ~109 mld USD (Newzoo).

• Zakladatelia Kiciński a Iwiński (1994) začínali predajom dovážaných hier na varšavskej počítačovej burze (podľa rozhovorov spočiatku aj kopírovaných), vďaka čomu rozumeli poľskému publiku.
• Pri prechode na legálnu distribúciu bojovali kvalitou, zákazníckou podporou a cenou: proti pirátstvu sa nedá vyhrať zákazom, dá sa prekonať službou.
• Prelom: špičková lokalizácia Baldur's Gate (1999): podľa oficiálnej histórie firmy sa v prvý deň predalo 18 000 kusov.
• Pokračovanie oblúka: Zaklínač (2007) a DRM-free obchod GOG (2008): stredoeurópska cesta na globálny trh.

• Tri prekážky rozvoja: staré inštitúcie (kluby zvyknuté na výmenu, nie predaj), neautorizovaná distribúcia a nedostatočná informovanosť.
• Typy klubov: „tradičné“, poštové a časopisové; infraštruktúra socializmu sa recykluje pre trh.
• Originálne hry boli pre väčšinu hráčov nedostupne drahé, takže pirátstvo nebolo len zvyk, ale ekonomická realita. Koľko presne stáli, sa dá zistiť z inzerátov v digitalizovaných časopisoch (BiT, Excalibur).
• Mimoriadne silná časopisová kultúra: časopis bol obchod, škola aj komunita v jednom.

Zvláštne majetkové pomery, spory o pirátstvo, poloprofesionalita, hry zdarma k číslu; náklady špičkovo v desiatkach tisíc kusov.