Dejiny hier a hrania

Program bloku A

• Prečo sa hráme — hranie ako predkultúrny jav; funkcie a významy hier.
• Najstaršie hry a vláda náhody — senet, Ur, kocky a astragaly, mankala; ako vôbec vieme, že „to“ bola hra.
• Šport — od Olympie cez rímske spektákly po stredoveké turnaje.
• Cesty abstraktných hier — šach, weiqi, hracie karty; putovanie pravidiel naprieč kultúrami.
• Vojna na stole a moderné spoločenské hry — Kriegsspiel, Človeče, Monopoly, D&D, Katan.
• Ako sa skúmajú dejiny hier — metódy, pramene a ich limity.

Hodnotenie predmetu

Základ je 100 bodov v dvoch kôpkach: Ja sám 52 a Môj tím 48. Overovacia dielňa je bonus nad rámec. Podrobnosti na ďalších dvoch slajdoch a na stránke kurzu.

Zadania I: tímové a výskumné

Zadania II: individuálne a bonus

Literatúra a zdroje

Odborné pramene k archeológii hier

• Digital Ludeme Project — Combining archaeological and computational methods for the study of ancient board games (Browne a kol., Maastricht University).
• Appendix I. Games in the Ancient World — prehľadový apendix k hrám staroveku.
• Work Hard, Play Hard — Gameboards and Merchants' Way of Life in Middle Bronze Age Anatolia.
• Durnagölü, N. – Söğüt, B. (2024): Antique Graffiti Games. In: B. Söğüt (ed.), Stratonikeia from Antiquity to Modern Times. İş Bankası Kültür Yayınları, s. 396–417.
• Arnette, M.-L. (2024): A Community of Players. Board Games at Deir el-Medina (Egypt). In: Pace – Penn – Schädler (eds.), Games in the Ancient World: Places, Spaces, Accessories. Monographies Instrumentum 79, s. 31–52.

História ako špecifická vedná disciplína

Ako budeme pracovať: hrať ako historik

Každé stretnutie obsahuje herné laboratórium — tenký rez artefaktom, nie rekonštrukciu dobového hrania. Po každom hraní kladieme tie isté štyri otázky:

• 1 · Čo artefakt robí? — mechanika, pravidlá, materialita; vždy s údajom o verzii.
• 2 · Čo je dnešná mediácia? — emulátor či rekonštrukcia, zariadenie, situácia, naše návyky.
• 3 · Čo hovoria iné pramene? — doboví hráči a kontext; kde sa pramene rozchádzajú.
• 4 · Čo zostáva nepoznateľné? — limity rekonštrukcie, autenticita, archívne ticho.

Pes a srnka: hra, ktorú nikto nenaučil

Pustite približne minútu (video začína v 0:30). Sledujte signály: play bow, striedanie rolí, brzdenie sily. Potom otázka do pléna: podľa čoho vieme, že sa hrajú?

Hranie je predkultúrny jav

Play is older than culture, for culture … always presupposes human society, and animals have not waited for man to teach them their playing. — J. Huizinga, Homo ludens (1938)

• Zvieratá nečakali na ľudí, aby sa začali hrať — hranie predchádza kultúre aj druhu Homo sapiens.
• Hravé správanie je doložené ďaleko za hranicou cicavcov: u vtákov, plazov, rýb, dokonca hlavonožcov (Burghardt 2005).
• Zvieratá spravidla rozlišujú hru od ne-hry — hrové signály (play bow, „hrová tvár“) rámcujú, že „toto je len hra“.
• Burghardtových päť kritérií hry: správanie nie je plne funkčné v danom kontexte · je spontánne/príjemné · štrukturálne odlišné od „vážnej“ verzie · opakované, ale nie stereotypné · objavuje sa v pohode, bez stresu.

Funkcie a významy hrania

Najstaršie doklady hier

Senet — „hra prechádzania“

• Doska 3 × 10 polí; fragmenty možno senetových dosiek z hrobov v Abyde a Sakkáre už z obdobia ~3500–3100 pred n. l.
• Prvé nesporné zobrazenie: hrobka hodnostára Hesyho-Re (3. dynastia, ~2686–2613 pred n. l.); slávna maľba kráľovnej Nefertari pri senete (~1255 pred n. l.).
• V Novej ríši hra získava náboženský rozmer — stáva sa obrazom cesty duše podsvetím; odkazuje na ňu 17. kapitola Knihy mŕtvych, dosky sa prikladajú do hrobov.
• Pravidlá sa nezachovali. Hráme rekonštrukcie (Kendall 1978; Bell) — a rozdiely medzi nimi sú samy o sebe historickým poučením.

Kráľovská hra z Uru

• Dosky z kráľovského cintorína v Ure (~2600–2400 pred n. l.), vykopávky L. Woolleyho v 20. rokoch 20. storočia.
• Typ „hra dvadsiatich polí“ — rozšírený od Egypta po Indus takmer dve tisícročia; príbuzná doska aj v Šahr-e Súchte.
• Unikát: klinopisná tabuľka z r. 177 pred n. l. s opisom pravidiel neskorej podoby hry — dešifroval Irving Finkel (Britské múzeum). Máme tak vzácny prípad hry s dobovým „návodom“.
• Kombinácia pretekov a hazardných polí; kockami boli štvorstenné hranoly a astragaly.

Kocka: náhoda v rukách bohov

• Najstarším „generátorom náhody“ sú astragaly — členkové kosti kopytníkov (lat. talus); neskôr kameň, drevo, luxusné exempláre zo slonoviny.
• Medzi najstaršie známe šesťstenné kocky patria nálezy zo Šahr-e Súchte (~2800–2500 pred n. l.) a z harappského Mohendžodára.
• Rím rozlišoval tali (4 hodnoty) a tesserae (6 stien); proti podvádzaniu slúžil pohárik fritillus a vežička turricula — falšované kocky sú totiž doložené už v antike.
• Kocka je symbolom náhody (alea): hod znamenal „vloženie osudu do rúk bohov“ — alea iacta est. Astragaly slúžili aj na veštenie (astragalomantia).
• Dôležité: mnohé kultúry nerozlišovali ostro medzi šikovnosťou a priazňou bohov — výhra bola oboje naraz.

Mankala: prípadová štúdia datovania

Mankala sa často uvádza ako „najstaršia hra sveta“. Tento slajd ukazuje, prečo sa to tvrdenie nedá doložiť — a čo z toho plynie pre každý dátum v tomto kurze.

• Čo je mankala: rodina „sejacích“ hier — kamienky sa rozdeľujú po rade jamiek; hrá sa dodnes po celej Afrike a Ázii (oware, bao, kalah).
• Tvrdenie: rady jamiek vysekaných do kameňa v neolitickom ʿAin Ghazal (Jordánsko, ~5870 pred n. l.) sú najstaršia mankala.
• Prečo to neobstojí: jamky v kameni môžu byť počítadlo, mlynček alebo rituálny objekt; vysekanie sa nedá datovať; chýbajú kamienky, pravidlá aj obraz hráčov. Rad jamiek ešte nie je hra.
• Nesporné doklady: dosky v jasnom kontexte až zo 4. stor. n. l. (Egypt, pevnosť Abú Šaʿár) a zo 6.–7. stor. (aksumské lokality Matara a Jeha); písomné zmienky až v arabských textoch (8.–9. stor.).

Športové hry: najvážnejšia odnož hrania

• Nároky: náročná organizácia, presne definované pravidlá, rozhodcovia, infraštruktúra — šport je hra, ktorú spoločnosť berie vážne.
• Najstaršie isté doklady: stovky zápasníckych dvojíc na maľbách hrobiek v Bení Hasan (Egypt, ~2000 pred n. l.).
• Mezoamerická loptová hra: kaučukové lopty z El Manatí (~1600 pred n. l.), najstaršie známe ihrisko Paso de la Amistad (~1400 pred n. l.); hra s rituálnym aj politickým rozmerom.
• Staršie „prvenstvá“ (jaskynné maľby plavcov, zápasníkov ~7000 pred n. l.) sú interpretačne neisté — obraz pohybu ešte nie je doklad športu.
• Mnohé antické disciplíny boli brutálne a nebezpečné — box bez váhových kategórií, pankration, preteky vozov.

Antické olympijské hry

• Tradičný začiatok 776 pred n. l.; koniec spájaný s ediktom cisára Theodosia I. (393 n. l.) — vyše tisícročná kontinuita.
• Súčasť okruhu panhelénskych hier: Olympia a Nemea k pocte Dia, Delfy (pýtijské) Apolónovi, Isthmia Poseidónovi.
• Ekecheiria — posvätné prímerie: športovci a výpravy mali právo prechodu aj počas vojen medzi polis.
• Program rástol postupne: beh (od 776), päťboj a zápasenie (708), box (688), preteky vozov (680), pankration (648); trvanie sa predĺžilo z jedného na päť dní.
• Organizačne mimoriadne náročné — Olympia sa počas hier menila na dočasné veľkomesto.

Rímske hry: ludi a munera

• Ludi — štátne sviatočné hry (preteky vozov v cirku, divadlo); munera — gladiátorské zápasy, pôvodne súkromná pohrebná povinnosť, neskôr nástroj politiky.
• Gladiátori boli profesionáli trénovaní v školách — latinsky ludus: to isté slovo znamená „hru“ aj „školu“.
• „Chlieb a hry“ (panem et circenses): tak satirik Juvenal okolo roku 100 n. l. zhrnul, čím si cisári kupovali pokoj ľudu — spektákel ako spôsob vládnutia. Hľadisko amfiteátra bolo zmenšeným modelom spoločnosti: sedelo sa podľa stavu, senátori vpredu, ženy a chudobní hore.
• Posun od súťaže občanov (grécky ideál) k predstaveniu pre divákov — raný príklad zábavného priemyslu.

Stredoveké turnaje

• Vznikajú v 11.–12. storočí v severnom Francúzsku; kronikári „vynález“ pripisujú Geoffroiovi de Preuilly († 1066).
• Jadrom raných turnajov bola skupinová mêlée; individuálny joust získava prestíž vo vrcholnom a neskorom stredoveku (pas d'armes, efektná, no vojensky málo praktická disciplína).
• Vysoko formalizovaná a hierarchizovaná štruktúra s lokálnymi odlišnosťami; cirkev turnaje opakovane zakazovala (koncil v Clermonte 1130) — márne.
• Úpadok symbolicky uzatvára smrť francúzskeho kráľa Henricha II. pri jouste (1559).

Šach — predchodcovia

• Najstaršou doloženou formou je čaturanga — hra pre dvoch hráčov, severná India, ~6. storočie n. l.; figúry zodpovedajú štyrom zložkám vojska: pechota, jazda, slony, bojové vozy.
• Štvorhráčová kocková čaturádži je doložená až neskôr (opisuje ju al-Bírúní okolo r. 1030); starší názor, že stála na začiatku vývoja, je prekonaný.
• V Perzii sa hra mení na čatrang → šatrandž; hrá sa bez kociek — čistá stratégia.
• V islamskom svete sa presadzujú abstraktné, geometrické figúry (anikonizmus) — podoba, ktorá ovplyvní aj európske súpravy.

Šach v Európe

• Do Európy prichádza cez arabský svet (Ibéria, Sicília) okolo 10.–11. storočia.
• „Šialená dáma“: okolo r. 1475–1495 (Valencia; báseň Scachs d'amor) získava dáma dnešnú silu — hra sa dramaticky zrýchľuje.
• Prvé analytické spisy: Lucena (1497), Damiano (1512), Ruy López (1561) — začiatok šachovej teórie.
• 19. storočie: éra turnajov — Londýn 1851 (prvý medzinárodný turnaj, Anderssen); 1886 prvý oficiálny zápas o titul majstra sveta (Steinitz); šachové kluby po celej Európe.
• 1924 — vznik FIDE.

Šach a moderné dejiny

• Sovietska škola dominuje povojnovému šachu; hra sa stáva nástrojom prestíže studenej vojny — vrcholom zápas Fischer – Spasskij, Reykjavík 1972.
• Nové formy hrania: korešpondenčný šach (rozmach už s poštou 19. storočia), šachové skladby a hádanky.
• Človek vs. stroj: 1996 vyhráva Deep Blue prvú partiu proti úradujúcemu majstrovi sveta; 1997 poráža Garriho Kasparova v zápase 3,5 : 2,5.
• S internetom šach opäť rastie — online servery, streamovanie, varianty (Fischerov náhodný šach a i.).

Go (weiqi)

• Pôvod v Číne. Legenda hru pripisuje cisárovi Jaovi (~23. stor. pred n. l.); písomné doklady siahajú do 6.–4. storočia pred n. l. (kronika Cuo čuan k r. 548, Konfuciove Hovory).
• Súčasť štyroch umení čínskeho vzdelanca (citara – go – kaligrafia – maľba).
• Cez Kóreu sa šíri do Japonska; v období Edo vznikajú štátom podporované go školy — odtiaľ aj medzinárodný názov go (jap. igo). Dnes je hra najsilnejšia v Číne, Kórei a Japonsku.
• Easy to learn, hard to master — počítač porazil profesionála až 2015 (AlphaGo – Fan Chuej 5:0; publikované 2016) a 2016 špičku (Lee Sedol 4:1).

Pôvod hracích kariet

• Najstaršie zmienky: Čína, dynastia Tchang, 9. storočie — „hra listov“. Pramene sú však nejednoznačné: to isté slovo označuje karty, dominové kamene aj papierové peniaze.
• Čínske karty preberajú peňažné „farby“ (mince, šnúry mincí…) — vizuálny predobraz neskorších farieb.
• Mamlúcky Egypt: fragmenty kariet pravdepodobne z 12.–13. storočia; takmer úplný luxusný balíček z paláca Topkapı pochádza z 15. storočia (Mayer 1971).
• Mamlúcke farby: mince, šable, poháre a palice na pólo; dvorské karty malik (kráľ), ná'ib, ná'ib thání — z „ná'iba“ je španielske naipes (karty).
• Princípy, ktoré karty preslávili: rozdávanie a ťahanie + skrytá ruka — ideálny pomer náhody a taktiky.

Hracie karty v Európe

• Prichádzajú obchodom z mamlúckeho Egypta; doklady sa hromadia od 70. rokov 14. storočia: Katalánsko 1371, Florencia a Bazilej 1377 (traktát Jána z Rheinfeldenu), do r. 1380 Paríž, Barcelona či Regensburg.
• Okamžité zákazy a regulácie — najlepší doklad bleskovej popularity.
• Regionálne systémy farieb: latinské, nemecké a švajčiarske (~1450–1475); francúzske farby okolo r. 1480 (piky, srdcia, kára, kríže) — lacná šablónová tlač z nich urobí globálny štandard.
• Až 19. storočie dodá dnešnú podobu: obojhlavé figúry a rohové indexy.
• Tarot: vzniká v Taliansku ~1430–1440 ako kartová hra (trionfi); veštecký význam získava až koncom 18. storočia — ukážkový príklad zmeny významu hry.

Alfonso X.: Libro de los juegos (1283)

• „Kniha hier“ kastílskeho kráľa Alfonza X. Múdreho — prvé veľké európske pojednanie o hrách.
• Obsah: 103 šachových úloh, hry v kocky, „tablas“ (rodina vrhcábov) a varianty vrátane „veľkého šachu“.
• Bohatá ikonografia: pri hre muži aj ženy, kresťania, židia i moslimovia — kniha je prameňom o spoločnosti, nielen o pravidlách.
• Ukazuje hru ako súčasť dvorskej kultúry a vzdelanosti, nie len ľudovej zábavy.

Kriegsspiel: hra, ktorá školila armádu

• 1812: Georg Leopold von Reisswitz predstavuje pruskému dvoru terénny model vojnovej hry.
• 1824: jeho syn, poručík G. H. R. von Reisswitz, vydáva pravidlá pre hru na topografických mapách — s rozhodcom, písomnými rozkazmi a kockovými tabuľkami strát; simuláciu prijíma pruský generálny štáb.
• 1876: „voľný Kriegsspiel“ (Verdy du Vernois) — tabuľky nahrádza úsudok skúseného rozhodcu.
• Dedičstvo: profesionálny wargaming dodnes — a cez hobby vetvu (Little Wars → miniatúrne wargamy → Chainmail 1971) až k Dungeons & Dragons.

Kriegsspiel: čo z neho ostalo

Hru na hodine nehráme. Krátka spoločná diskusia k výkladu, bez bodov.

H. G. Wells: Floor Games a Little Wars

• Floor Games (1911) — hravá kniha o svetoch staviteľných na podlahe detskej izby.
• Little Wars (1913) — prvé publikované pravidlá rekreačného wargamingu pre verejnosť: cínoví vojačikovia, pružinové delá, merané pohyby.
• Vojenská simulácia tým opúšťa štáby a stáva sa občianskym hobby.

Prelom 19. a 20. storočia

• Industrializácia hry: litografia a kartón umožňujú masovú výrobu; rastie stredná trieda, voľný čas a detstvo ako trh.
• Koloniálne transfery: indická pačísí sa v Anglicku mení na Ludo (patent 1896).
• Míľniky: Človeče, nehnevaj sa! (1907/08, sériovo 1914) · Monopoly (1935).
• Štandardizácia pravidiel športov aj spoločenských hier; zároveň vznikajú zákony o hazarde — právo začína oddeľovať „hru“ od „hazardu“.

Novodobé olympijské hry

• Znovuoživenie: Pierre de Coubertin, prvé hry Atény 1896 (MOV založený 1894).
• Umelecké súťaže boli súčasťou hier v rokoch 1912–1948 (architektúra, literatúra, hudba, maľba, sochárstvo).
• Amatérsky ideál: profesionáli vstupujú postupne od 80. rokov (tenis 1988, basketbalový „Dream Team“ 1992).
• Päť kruhov (návrh 1913) — spojenie piatich kontinentov; ideál spájania však hry opakovane rozdeľoval: 1936 Berlín ako nacistická propaganda, bojkoty 1980 a 1984 počas studenej vojny.

Inštitucionalizácia a prvé vedy o hre

• Štandardizácia zhora: MOV 1894 · FIFA 1904 · ITF 1913 — medzinárodné federácie zjednocujú pravidlá.
• Prvé antropologické štúdie hrania: E. B. Tylor (1879); Stewart Culin — Chess and Playing-Cards (1898), Games of the North American Indians (1907).
• Na nich stavia teória hry 20. storočia: Huizinga (1938) a Caillois (1958).
• Hra sa tak stáva predmetom vedy aj práva — a čoskoro i morálnych panik (→ RPG).

Človeče, nehnevaj sa!

• Korene v indickej hre pačísí — spoľahlivo doloženej od 16. storočia (dvorné „ihriská“ Akbara vo Fatehpur Síkrí; Áín-i-Akbarí). Tradovaný starší pôvod nie je doložený.
• Nemeckú verziu Mensch ärgere Dich nicht vytvára Josef Friedrich Schmidt (1907/08); prvé vydanie 1910, sériová výroba od 1914 — vydavateľstvo Schmidt Spiele.
• Prelom prináša prvá svetová vojna: Schmidt venuje 3 000 kusov lazaretom — vojaci hru po vojne prinesú domov.
• Dizajnový kľúč k úspechu: radikálne zjednodušenie pačísí (bez tímov, blokád a taktických vrstiev) — hra pre celú rodinu, dodnes často prvá doskovka, s ktorou sa stretávame.

Monopoly a The Landlord's Game

• 1904: Elizabeth Magie patentuje The Landlord's Game — s dvoma sadami pravidiel: antimonopolnou („Prosperity“, inšpirovanou daňovou teóriou H. Georgea) a monopolnou. Hra je zámerný ekonomický argument.
• V 20.–30. rokoch koluje ako ľudová hra v mnohých lokálnych verziách (odtiaľ názvy ulíc Atlantic City).
• 1935: verziu Charlesa Darrowa vydáva Parker Brothers; firma odkúpi aj Magiin patent (za ~500 USD, bez tantiém).
• Ideologický obrat: z kritiky kapitalizmu jeho oslava — prežila monopolná sada pravidiel. Dodnes vzniká nespočet variantov.
• Laboratórium S2: kde medzi verziami vzniká rozdielny politický význam — v pravidlách, cieľoch, reprezentácii, či až v hráčoch? Legitímny je aj záver, že sama mechanická zmena nestačí.

Pen & Paper RPG

• Dungeons & Dragons (1974) — Gary Gygax a Dave Arneson, TSR; prvý náklad len 1 000 kusov. Žáner vyrastá z wargamingu (Chainmail 1971) — kriegsspielovská línia pokračuje.
• 80.–90. roky: expanzia tém a svetov — Call of Cthulhu (1981), Shadowrun (1989) a stovky ďalších.
• Obrovský vplyv na popkultúru: knihy, filmy — a priamo na počítačové RPG.
• Morálna panika: prípad Egbert (1979), združenie BADD (1983), reportáž 60 Minutes (1985) — obvinenia zo satanizmu. Panika je dnes cenným prameňom o dobových úzkostiach, nie o hre samej.

Osadníci z Katanu (1995)

• Klaus Teuber, vydavateľstvo Kosmos; Spiel des Jahres 1995. Stavia na silnej nemeckej tradícii rodinných hier (cena SdJ od 1979).
• Dizajn: hráči stavajú a obchodujú, nebojujú — taktická hĺbka bez priamej likvidácie súpera; modulárna mapa zaručuje znovuhrateľnosť.
• Kanonizuje eurohry: nepriamy konflikt, krátky čas partie, nízka eliminácia hráčov, „hranie na vlastnom piesočku“.
• Globálny bestseller — brána, ktorou moderné doskovky vstúpili do mainstreamu 90. rokov.

Renesancia spoločenských hier

Ako skúmať dejiny hier

Zhrnutie: oblúk bloku A

• Hranie je staršie než kultúra — človek ho nezaviedol, len mu dal pravidlá a významy.
• Najstaršie hry poznáme z artefaktov bez návodov: pravidlá, ktoré hráme, sú rekonštrukcie — teda interpretácie.
• Hry putujú a menia sa: čaturanga → šach, pačísí → Človeče, mamlúcke karty → francúzsky balíček. Každý prenos niečo pridá a niečo zmaže.
• Hry nesú ideológie — od Landlord's Game po Kriegsspiel; a spoločnosť ich reguluje, inštitucionalizuje aj démonizuje.
• V bloku B sa pravidlá presťahujú do stroja: vznik digitálnych hier a herného trhu.

Výberová bibliografia bloku A